RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Ivana Gallová

Práca v akejkoľvek organizácii sa realizuje cez vzťahy. Z časového hľadiska sú ľudia v pracovnom prostredí pomerne dlho. V podmienkach organizácií sú denne vystavení rôznym komunikačným situáciám, ktoré vedú k nepochopeniu, strate energie a limitovaným výsledkom. Podľa výskumov realizovaných na Michigenskej univerzite zlé vzťahy boli charakterizované ako vzťahy, ktoré obsahujú:

• nízku dôveru,
• slabú podporu,
• malý záujem vypočuť ťažkosti,
• absencia ochoty zaoberať sa problémami zamestnancov.

Sternberg (2004) uvádza výskumy Hertzberga (1996, 1968), podľa ktorých 60-75% pracovníkov označuje svojho priameho nadriadeného za najhorší alebo najstresujúcejší aspekt svojej práce. Kompetitívne tlaky v organizácii manažéri často nezvládajú a menia povahu práce podriadených spôsobom, že sa ich práca stáva stresujúcejšia.

Faktory odlišujúce úspešných a neúspešných manažérov identifikované Lombardom, Rudermanom a McCauleym (1988, In: Sternberg, 2004) uvádzajú, že s výnimkou jednej položky (prílišná ambicióznosť) úspešnosť manažéra podporuje jeho kompetentnosť v interpersonálnych, sociálnych vzťahoch. Množstvo stresu, ktorý podriadení prežívajú môže zmeniť štýl vedenia, ktorý uprednostňuje rozvoja potrieb konkrétnych zamestnancov, nastavenie osobného príkladu a stanovenie jasného poslania pracovnej skupiny alebo organizácie. Za kritický aspekt práce vedúceho sa považuje spôsob, akým dohliada na prácu vedených zamestnancov. Súčasní manažéri sa vyrovnávajú s novou situáciou učiť sa riadiť účasťou na riadení. Potreba angažovanosti manažéra môže viesť k úzkosti, respektíve stresu.

GALLOVÁ, IVANA (2013). Riadenie ľudských zdrojov. FSVaZ, UKF, Nitra. ISBN 978-80-558-0306-7

PRÍSTUP ZAMERANÝ NA ČLOVEKA (PCA) V ORGANIZÁCII

Sollárová Eva, Gallová Ivana

V skupinách nie je neobvyklá situácia, kedy človek niečo povie, potom povie niekto niečo iné a vzápätí tretia osoba navrhne celkom inú vec. Ani jeden z účastníkov nereaguje na to, čo hovoril predchádzajúci rečník. Ak ľudia cítia, že druhí nie sú sústredení na to, čo hovoria je pravdepodobné, že budú trvať na svojom, prípadne sa stiahnu a budú sa cítiť, že ich príspevok nie vítaný (Rogers, 2000). Z možných reakcií v primárne záťažových situáciách vedúci pracovníci najmenej často uplatnili empatickú reakciu (Gallová, 2009).

...v pracovných podmienkach empatiou môže vedúci pracovník napomáhať k snahe, čo najpresnejšie zachytiť aktuálne prežívanie človeka a tým získať plnšie fungujúceho člena tímu. Z kvalít PCA prístupu pri riešení interpersonálnych primárne záťažových situácií manažéri najčastejšie využívajú kongruenciu. Vo frekvencii uplatnenia nasleduje akceptácia a najmenej bola manažérmi zvolená empatická reakcia (Gallová, 2010).

Sollárová, E., Gallová, I:, 2010, The social competence development of managers in the context of the person centered approach (PCA). In. School and Health 21 : Health Education: Contexts and Inspiration. - Brno : Masarykova univerzita,P. 165-172.

MOTIVÁCIA K TVORIVOSTI VO VÝCHOVE

Klaudia Tabačková

Cangelosi a Schaefer (Sternberg, 1999) vo svojich výskumoch identifikovali tri psychologické potreby, ktoré pravdepodobne vyvolávajú tvorivú aktivitu: sebapochopenie, osobná kontrola a emocionálna regulácia. Hlavná línia teoretických a empirických prác sa odvíja z presvedčenia, že tvorivosť je motivovaná potešením a spokojnosťou osoby, ktorá sa zapojila do tvorivej činnosti.

Rogers (1961) veril, že tvorivosť je motivovaná sebaaktualizačnými tendenciami ľudí a zdôraznil, že tvorivosť sa musí vyskytovať v kontexte sebahodnotenia a nie v kontexte hodnotenia inými. Tvorivý človek by mal hodnotiť svoje vlastné vnútorné výsledky práce, podmienky, ktoré sa väčšinou vyskytujú v prostredí charakterizovanom absenciou vonkajšieho hodnotenia a prítomnosťou slobody.

Tabačková, K.: Motivácia k tvorivosti vo výchove. In: Príhodová, E. (Ed.): Odborová didaktika v príprave a v ďalšom vzdelávaní učiteľa materinského jazyka a literatúry. Ružomberok: FF KU, 2010, s. 90-98, ISBN 978-808084-562-9

STRATÉGIE RIEŠENIA KONFLIKTOV Z POHĽADU ÚSPEŠNOSTI MANAŽÉRA

Gallová Ivana, Vrábelová Jana

…respondenti považovali kooperáciu za najúspešnejšiu stratégiu riešenia konfliktov zo strany manažérov. Vyhýbanie považovali za menej úspešné ako kompromis, kooperáciu a prispôsobenie sa. Respondenti obchodu a personalistiky v porovnaní s výrobou preferovali kooperáciu. Respondenti výroby v porovnaní s obchodom preferovali stratégiu vyhnutia sa. Ženy preferovali kooperáciu, zatiaľ, čo muži ako úspešnejšie hodnotili vyhnutie sa.

Žiaden štýl nie je jedinou správnou a efektívnou voľbou za každých okolností. Manažéri sa potrebujú rozhodnúť, kedy ostanú pasívny, volia kompromis, prípadne kedy sa budú angažovať a prezentovať. Cielené rozhodnutie sa pre niektorú zo stratégii riešenia konfliktov je dôležité pre efektivitu regulovania konfliktov.

Ivana Gallová, Jana Vrábelová: Stratégie riešenia konfliktov z pohľadu úspešnosti manažéra = The strategies of Conflict´s Resolution from the Point of View of Manager´s Success, 2012.
In. Pilárik Ľubor, Sarmány-Schuller IvanRozhodovanie v kontexte kognície osobnosti a emócií III : zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Nitra 29.06.2012. - Nitra : UKF, 2012. - ISBN 978-80-558-0213-8, S. 62-72.

Mgr. Andrej Gallo, MBA

Ukončil štúdium psychológie a slovenského jazyka na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 2005 – 2007 absolvoval vzdelávací manažérsky program MBA na The Nottingham Trend University.

Od roku 1999 do 2010 pôsobil ako člen vrcholového manažmentu vo výrobno-obchodných spoločnostiach orientovaných na výrobu komponentov pre automobilový, ťažký strojársky priemysel s proexportným zameraním.

Primárny záujem venuje psychológii manažmentu, koučingu a problematike strategického rozhodovania.

Absolvované výcviky:

• 1997 / Strategické rozhodovanie, SMTC (USA) a FM UK, Bratislava
• 2005 – 2007 / MBA, The Nottingham Trend University, špecializácia: strategický, obchodný a personálny manažment
• 2011 – trvá / Koučing so zameraním na klienta (PCA), Stredisko psychologických služieb, Brno

Dr. Ivana Gallová, PhD.

Ukončila dizertačné štúdium na Katedre psychologických vied, FSVaZ, UKF v Nitre v špecializácii: pedagogická, poradenská a školská psychológia a obhájila prácu: Aplikácia prístupu zameraného na človeka (PCA) v rozvoji sociálnych kompetencií vedúcich pracovníkov v podnikovom vzdelávaní.

Od roku 1997 do 2007 pôsobila ako členka vrcholového manažmentu v pozícii personálnej riaditeľky vo výrobnej spoločnosti dodávajúce komponenty pre automobilový priemysel. Pri výkone manažérskej pozície bola zodpovedná za komplexné budovanie požiadaviek na systém manažérstva kvality podľa normy ISO/TS 16949:2002 v oblasti riadenia ľudských zdrojov.

V rokoch 2009 - 2013 pôsobila ako vedúca Katedry psychologických vied, FSVaZ, UKF v Nitre. Primárny záujem venuje psychológii manažmentu, poradenstvu a psychoterapii v intenciách Prístupu zameraného na človeka (PCA), supervízii a vedeniu zážitkových skupín.

Je členkou Britskej asociácie pre prístup zameraný na človeka - BAPCA.

Absolvované výcviky:

• 1996 – 2000 / Poradenstvo a psychoterapia zameraná na klienta, University of Georgia (USA) a Stredisko psychologických služieb, Brno
• 1998 – 1999 / Efektívny personálny manažér, tréningovo-vzdelávací program akreditovaný MŠ SR , realizovaný ZRRĽZ
• 2001 – 2002 / Nové prístupy v manažmente pracovných vzťahov, CAMELOT (USA)
• 2010 – 2011 / Supervízny výcvik v poradenstve a psychoterapii zameranej na klienta, Český inštitút PCA, Brno
• 2011– 2013 / Supervízor v poradenstve a psychoterapii zameranej na klienta, Český inštitút PCA, Brno

Dr. Klaudia Tabačková, PhD.

Ukončila dizertačné štúdium na Katedre psychologických vied, FSVaZ, UKF v Nitre v špecializácii pedagogická psychológia a špecializačné štúdium školského psychológa na FF UK Bratislava.

Od roku 2006 pôsobí ako odborná asistentka na Katedre psychológie FF Katolíckej univerzity v Ružomberku a Katedre psychologických vied FSVaZ Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Primárny záujem venuje poradenstvu a psychoterapii v intenciách prístupu zameraného na človeka (PCA), interpersonálnej komunikácii, psychológii osobnosti, psychológii tvorivosti a vedeniu zážitkových skupín ako aj prekladom anglickej odbormej psychologickej literatúry (Tony Merry: Naučte sa byť poradcom. Prístup zameraný na človeka. Bratislava: Ikar, 2004).

Je členkou Britskej asociácie pre prístup zameraný na človeka - BAPCA.

Absolvované výcviky:

• 2004 / Kurz krízovej intervencie (osvedčenie č.: 6/04), „D“ občanské sdružení Praha
• 2004 / Výcvik v telefonickej krízovej intervencii, Linka záchrany, Nitra
• 2007 / Terapia pevným objatím PhDr. Jiřina Prekopová, Nemecko
• 2006 - 2010 / Poradenstvo a psychoterapia zameraná na klienta, University of Georgia (USA) a Stredisko psychologických služieb, Brno
• 2010 - 2011 / Supervízny výcvik v poradenstve a psychoterapii zameranej na klienta, Český inštitút PCA, Brno